TheNo-Nonsense Guide to Global Surveillance je knihou, ktorú považujem za vhodný úvod
do štúdia sledovania. Nie je typickou akademickou prácou, keďže jej autorom je novinár.
Aj z toho dôvodu nepracuje so žiadnymi teóriami, ale snaží sa podať ucelený
obraz o rôznych technológiách sledovania, ich využívaní a šírení. Empirické
dáta pochádzajú najmä z anglo-amerického prostredia.
Tudge
sledovanie definuje ako „využívanie rozličných prostriedkov na hromadenie
a šírenie informácií.“ (Tudge 2010: 8) Sledovanie vníma ako výlučne
negatívny fenomén a zásah do práva na súkromie. Vníma ho ako čosi zo
svojej podstaty nedemokratické. Toto zjednodušené vnímanie sledovania udáva tón
celej tejto práce.
V
úvode sa kniha venuje histórii a rozširovaniu sledovania. Zlomovým momentom v histórii
bolo 19. storočie, ktoré so sebou prinieslo procesy industrializácie a
byrokratizácie, ktoré umožnili rozvoj sledovania – či už technologicky, alebo administratívne.
Autor sa ďalej venuje vývoju tajných služieb, s dorazom americké
prostredie. Tu ukazuje, že spoločnosť sa o problematiku sledovania začala
zaujímať až po odkrytí niektorých kontroverzných operácií tajných služieb,
v období, keď nebolo nijakým spôsobom legislatívne upravené. Príkladom je
projekt MINARET, na základe ktorého bola sledovaná komunikácia okolo 1700 občanov
USA a 6000 cudzincov, bez akéhokoľvek súdneho dohadu. Tieto kontroverzie
viedli k priatiu Foreign Intelligence Surveillance Act v roku 1978, ktorý
priniesol nutnosť súdneho príkazu na sledovanie obyvateľstva.
Ako
som už naznačil skôr, Tudge spája nárast sledovania s koncom súkromia. Tento
koniec súkromia sa začal stále viac blížiť najmä po septembri 2001. Prijatie
Patriot Act bolo len začiatkom rôznych opatrení súvisiacich so sledovaním. Príkladom
je Protect America Act z roku 2007, ktorý umožnil monitorovanie
elektronickej komunikácie občanov s cudzincami, ktorí sú podozriví
z teroristickej činnosti bez potreby súdneho rozhodnutia. Svet po 9/11
priniesol aj vytvorenie tzv. No Fly Lists – zoznamy podozrivých osôb, ktorým
nie je umožnené letieť do alebo z USA. Závažným zásahom do súkromia je podľa
autora aj prijatie dohôd o výmene dát o cestujúcich medzi USA a Europolom.[1] Problémom nie sú len
aktivity vlád, ktoré smerujú k obmedzovaniu súkromia jednotlivcov, ale aj spolupráca
vlád a súkromných firiem, ktoré poskytujú tieto dáta.
Jednotlivé
kapitoly knihy sa venujú rozličným aspektom sledovania a ich rozšíreniu.
Tudge prechádza od identifikačných kariet, cez CCTV kamery, až po zákaznícke
karty. CCTV kamery sú najzreteľnejšou formou sledovania, ale napriek tomu si množstvo
ľudí neuvedomuje, do akej miery je rozšírená.
Tudge uvádza, že „priemerný Londýnčan je denne filmovaný 300 kamerami.“ (ibid:
84) Avšak úspešnosť CCTV kamier v boji proti kriminalite je prinajlepšom otázna,
ako naznačuje britská skúsenosť. (ibid: 85)
Tudge sa v knihe ďalej venuje aj technológiám budúcnosti – akými sú
AFR (Advanced Facial Recognition), alebo RFID (Radio Frequency Identification).
AFR umožňuje identifikáciu jednotlivcov na základe záberov z kamier, čo následne
umožňuje okamžité vyhľadanie informácií o danej osobe z databáz. RFID sú „miniatúrne
mikročipy, ktoré obsahujú unikátne identifikačné dáta a môžu byť
umiestnené na takmer akýkoľvek predmet, alebo osobu a následne môžu byť diaľkovo
identifikovan´t a lokalizované.“ (ibid: 88)
No-Nonsense Guide to Global Surveillance je práca
deskriptívnej povahy a prináša aj viaceré normatívne hodnotenia. Sledovanie
je démonizované a autor prináša víziu sveta, v ktorom bude náš pohyb neustále
sledovaný a spojením rozličných technológií do jedného uceleného systému
sa dosiahne situácia, v ktorej bude možné zistiť každý náš pohyb. Tudge naznačuje,
že technológie na dosiahnutie tohto stavu už existujú. Hlavným nedostatkom
práce je, že autor vôbec neanalyzuje, aký má sledovanie dopad na správanie sa
jednotlivca, prípadne spoločnosti. Aj z toho dôvodu je potrebné
k autorovým záverom pristupovať s rezervou.
Martin Kovanič, Katedra politológie FiF UK
[1]
Európsky policajný úrad, ktorý má na starosti prevenciu a boj proti závažným
formám medzinárodného organizovaného zločinu
